CDS2‚ KOLOIDNÉ STRIEBRO A ZÁSADITÁ ZMES

O CDS2 (Chlorine Dioxide Solution) a ClO2 (oxid chloričitý)

Ako funguje ClO2 ?

Účinná látka v CDS2 je rovnako ako u MMS - Oxid chloričitý - ClO2

Je to látka, ktorá sa začne vyvíjať zmiešaním dvoch zložiek - Chloritanu sodného a Hydrogénsíranu sodného. Roztok CDS2 obsahuje Oxid chloričitý - ClO2 rozpustený v pitnej vode. Oxid chloričitý sa používa už viac ako sto rokov v zdravotníctve a pri úprave pitnej vody. Jim Humble je zrejme však prvým, koho napadlo použiť Oxid chloričitý vo vnútri ľudského tela.

Jim Humble a spol sa domnievajú, že Oxid chloričitý selektívne ničí patogénne mikroorganizmy (parazity, baktérie a vírusy), plesne a jednobunkové organizmy, pretože tie sú závislé na kyslejšom prostredí, na rozdiel od zdravých ľudských buniek a tkanív, ktoré sú mierne zásadité alebo neutrálne. Tým rozviaže ruky imunitnému systému, ktorý potom môže opäť robiť svoju prácu.

Samotný Oxid chloričitý, sa rozloží na bežné látky, ktoré telo vylúči alebo môže ďalej využiť, stopové koncentrácie chloritanov a chlorečnanov, ktoré vo svojich koncentráciách môžu mať tiež istý diel terapeutického účinku.

Jednoduché, geniálne a nesmierne účinné. ClO2 nie je "liek" ale úplne normálne fungujúca chemická látka, proti ktorej patogény nemôžu vyvinúť odolnosť, ako v prípade antibiotík.

ClO2 likviduje patogény oxidáciou. Ión oxidu chloričitého pri styku s povrchom baktérie, vírusu či s infikovanej bunky okamžite doplní svoju elektrónovú väzbu z jej povrchu. Každý ión ClO2 môže odobrať z elektrónového obalu molekúl patogénov až 5 elektrónov, a tým preraziť otvor do ich bunečnej membrány.

Pri použití CDS2 tak nehrozí problém ako u antibiotík, že pri dlhodobom pôsobení, počas ktorého sa antibiotiká snažia narušiť jadro patogénu, by mohli tieto nájsť účinný spôsob obrany a stať sa proti antibiotiku odolné. ClO2 narúša patogény okamžite pri prvom styku, teda si nemajú ako vytvoriť obranu.

Zdravé bunky pritom ClO2 vôbec neohrozuje, lebo oxidačný potenciál (E°) molekúl oxidu chloričitého (0,95V) je nižší ako oxidačný potenciál kyslíka (1,3V), ktorý telu neškodí. Rovnako tak neškodí ani črevnej flóre alebo iným užitočným mikroorganizmom. Všetko zdravé a silné teda zostáva uchránené a ClO2 ničí iba baktérie, vírusy, pliesne, parazity... teda všetko nezdravé.

CDS2 je účinné už pri nízkych koncentráciách. Pozostatkom chemickej reakcie v tele je chlorid sodný (NaCl, kuchynská soľ) a kyslík, ktorý sa stane súčasťou vody alebo kysličníka uhličitého (to, čo vydychujeme). Teda pri užívaní CDS2 nevznikajú žiadne škodlivé látky s vedľajšími účinkami. Atómy rozpadnutých molekúl patogénov sú rozptýlené a budú z tela vylúčené.

ClO2 - ion oxid chloričitý

Napriek tomu, že oxid chloričitý ClO2 je jedným z najslabších oxidantov, je vďaka jeho schopnosti prijať do svojej molekulovej väzby až 5 elektrónov najúčinnejším známym ničiteľom patogénov. V porovnaní s ním silné oxidanty, ako napríklad ozón (2,07V) alebo peroxid vodíka (1,78V) dokážu prijať do svojej molekuly iba 2 elektróny. Napriek tomu, že okrem patogénov zabíjajú aj zdravé bunky a poškodzujú tkanivá, používajú sa v zdravotníctve dokonca aj intravenózne (vnútrožilne).

CDS2

je H2O sýtené ClO2 o sile 2000 ppm.